Frankovka Modrá je ľahšie menej výrazné červené víno. Sýta červená farba môže prechádzať až do ohnivo tmavých rubínových tónov. Vo vôni prevažuje škorica a zrelé višne, doplnené záhadným dymovým podtónom, ďalej je to kôstkové ovocie alebo vlašské orechy. Pri najteplejších ročníkoch sa do vôní vkráda aj krásna sladkastá vôňa prezretých malín, či černíc. Typická chuť Frankovky je príjemne drsná a korenistá, obohatená nenápadnými dymovými tónmi, zanecháva dlhotrvajúci a výrazný vnem na podnebí. Môžeme v nej nájsť aj chuť škorice alebo horkej čokolády. Mladé vína bývajú tvrdé, zvýraznené trpkosťou po trieslovinách, extraktívne s vyššou kyselinkou.
Pôvod a rozšírenie:
Frankovka je stará odroda, ktorej pôvod nie je stále objasnený. Analýza DNA naznačuje, že jednou z rodičovských odrôd je Heunisch. Jej pôvod sa pripisuje franckému vinohradníctvu. Iný názor je, že pochádza z Dolného Rakúska.
Frankovka je typická stredoeurópska odroda rozšírená v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku a čiastočne aj v Srbsku a Nemecku. Na Slovensku je najpestovanejšou odrodou na výrobu červených vín, predstavuje 7,78% plochy všetkých vinohradov čo je 1176 ha výsadieb. Zaregistrovaná bola v roku 1941.
Morfológia:
List: Stredne veľký až veľký, päťuholníkový až okrúhly, najčastejšie celistvý, niekedy 3 – laločnatý s iba naznačenými lalokmi. Stopka je krátka alebo stredne dlhá.
Strapec: Stredný až veľký, v priemere 150 mm dlhý, na krátkej, hrubej zelenej stopke. Je cylindricko-kónický, na základe tvorí 1 – 2 krídelká.
Bobuľa: Stredne veľká, v priemere 14,5 mm dlhá, guľatá. Šupka je čierna, celoplošne s voskovým povlakom.
Fenológia:
Pučanie nastupuje v druhej polovici apríla, kvitnúť začína v 1-2. dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v polovici augusta. Zber začína v druhej polovici októbra, ale môže sa posunúť až na začiatok novembra.
Agrobiológia:
Poloha a pôda: Pre svoje dlhé vegetačné obdobie ju treba vysádzať do najteplejších oblastí. Najvhodnejšie sú južné, juhozápadné alebo juhovýchodné svahy s veľmi dobrým oslnením.
Pre pestovanie sú veľmi vhodné ľahšie pôdy, dobre zásobené živinami. Vhodné sú tiež pôdy štrkovité a sprašové.
Rez a vedenie: Vhodný je stredný aj vysoký typ vedenia. Odporúča sa rezať na jeden dlhý ťažeň, kvôli nízkej plodnosti odrody na bazálnych očkách. Rezať by sa malo na 4 – 8 rodivých očiek, v závislosti od požadovanej kvality hrozna.
Úroda: Úrody hrozna sa pohybujú v rozmedzí 9 – 14 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 17 – 19,5 °NM a obsahu kyselín 9 – 12 g.l-1.
Enológia:
V našich vinárskych oblastiach sa používa na výrobu kvalitných akostných a prívlastkových vín. Pre výrobu kvalitných prívlastkových vín je treba, aby bola dosiahnutá cukornatosť 22 – 23 °NM a bol predpoklad vyššieho obsahu alkoholu vo víne. Pre výrobu kvalitných vín je treba tiež čo najvyššia fenolová zrelosť. U hrozna s horšou fenolovou vyzretosťou je vhodná kratšia dĺžka macerácia okolo 6 dní, kým dôjde k výraznému vystupovaniu trieslovín v chuti vína. U hrozna s veľmi dobrou fenolovou zrelosťou je zase vhodná dlhšia macerácia, často 14 dní i viac. Z pohľadu plnosti vína je tiež veľmi významné realizovať maceráciu pri vyšších teplotách (25 °C i viac).
Frankovka máva v hrozne vyšší obsah kyselín, preto má v technológií nezastupiteľné miesto jablčno-mliečna fermentácia, ktorá veľmi priaznivo pôsobí na plnosť aromatického a chuťového dojmu vína.
Víno je tmavo-rubínovej farby. Po zmiernení tvrdých tónov spojených s mladými vínami sa objavuje príjemná korenitosť spojená s ovocnosťou a výrazným prejavom extraktívneho vína typického pre severské vinárske oblasti, ktoré sa v najlepších ročníkoch vyznačuje hebkosťou.