Farba vína je zelenkavá zo žltým odleskom. Aróma vína je intenzívna, harmonická a ovocná. Môžeme v nej spozorovať tóny kyslastej marhule, citrusových plodov s jemným dojmom nasládlosti. Chuť vína kopírujú aromatické vnemy, pričom je čistá, jemná a harmonická.
Pôvod a rozšírenie:
O pôvode tejto odrody existujú iba dohady. Jedna teória tvrdí, že vznikla v Porýní ako semenáč divého viniča Vitis vinifera var. silvestris. Podľa inej teórie vznikla voľným krížením odrody Heunisch a semenáča Tramínu v okolí horného toku Rýna.
V údoliach Rýna a jeho prítokov zaberá približne 75 % plochy viníc, v celom Nemecku predstavuje 22 % výsadby viníc. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy, najmä do Alsaska, Švajčiarska, Rakúska, Slovinska, Srbska, Maďarska, Rumunska a prenikol aj do zámoria.
Na Slovensku sa pestuje približne na 860 ha, predstavujúcich 5,7 % všetkých viníc, čo je 5. miesto z najviac pestovaných odrôd
Morfológia:
List: Stredne veľký, okrúhly, výrazne 5 – laločnatý. Povrch čepele je plytko kučeravý až mechúrikovitý, na spodnej strane stredne husto chĺpkatý.
Strapec: Malý až stredne veľký, v priemere 105 mm dlhý. Vytvára dve krídelká, je cylindrický alebo cylindricko-kónický, hustý. Stopka je krátka.
Bobuľa: Malá až stredná, v priemere 13 mm široká, guľatá, symetrická, zelená až žltkastá, v období zrelosti na slnečnej strane so zlatohnedým líčkom s hnedými bodkami.
Fenológia:
Vstupuje do všetkých fenologických fáz neskoro. Bobule mäknú v tretej dekáde augusta a zberá sa po prvej polovici októbra.
Rez a vedenie: Vyhovuje mu stredné aj vysoké vedenie. Odporúčané zaťaženie je okolo 8 rodiacich očiek na m2.
Úroda: Pri úrode 10 t.ha-1 sa dosahuje cukornatosť 15,5 – 18,0 °NM, pri obsahu kyselín 10 – 14 g.l-1.
Enológia:
Rizling rýnsky je možné používať k výrobe všetkých akostných skupín vín. Je však predurčený predovšetkým pre výrobu kvalitných odrodových vín.
Je odrodou vhodnou pre výrobu vína nesúceho jasný odraz ,,terroir“, v ktorom bolo hrozno dopestované. Predpokladom k tomu je vynikajúci zdravotný stav hrozna a najmä vynikajúca aromatická zrelosť. Mušt sa potom jemne odkalí a nechá spontánne prekvasiť pri 18 – 22 °C. Vína zo spontánneho kvasenia majú pomalší vývoj chuťových a aromatických látok, ale poskytujú vysokú kvalitu extraktu, chuti a vône vína.
Na produkciu aromatických vín najmä z akostného a kabinetného stupňa je vhodná metóda chladného kvasenia s využitím čistého kmeňa kvasiniek, ktoré zvýraznia vôňu, majú sviežu kyselinku a nižší obsah alkoholu.
U vyšších prívlastkových stupňoch možno použiť technológiu s využitím čistého kmeňa kvasiniek a kvasenia pri bežných teplotách 18 – 22 °C. Pri hrozne z vysokým cukrom, je dôležitá práca so zbytkovým cukrom vo víne, aby sa predišlo príliš silným alkoholickým vínam a dosiahla sa harmónia chute a vône. Vína z odrody Rizling rýnsky majú výraznú arómu s tónmi zeleného jablka, marhúľ, broskýň, doplnené vôňou lipového kvetu. Chuť je plná a extraktívna. Víno má sviežu kyselinku.